Tisícmíľový výlet začína jedným krorkom...
„ Prečo sa vždy lúčiť musíme, na všetko len spomínať, teraz síce končíme, no zase budeme začínať. Počujeme len smutný clivôt, čaká nás niečo krajšie - ŽIVOT.
Skôr ako sa na našu cestu životom vyberieme, by sme sa chceli rozlúčiť a poďakovať sa Vám, našim spolubývajúcim, za všetky krásne zážitky a nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme s Vami prežili. Chceme z úprimného srdca poďakovať aj Vám, naše pani vychovávateľky, že ste často krát vystáli naše vrtochy a malé zlomyseľnosti.
Keď sme prvý krát otvorili dvere nášho inťáku, stáli sme pred Vami ako deti, plné nádejí a očakávania s kuframi v ruke. No teraz pred Vami stojíme ako dospelí ľudia, plní spomienok a krásnych chvíľ, na ktoré budeme s úsmevom na tvári spomínať.
Pamätám si, ako by to bolo iba včera. Prvé preplakané dni- možno i noci na tomto internáte, ďaleko od domova. Vtedy som ešte nevedela, čo nás to len čaká, internátne akcie plné zábavy. A tie nám veru budú chýbať- karneval, imatrikulácie, Mikuláš, rozlúčky, Valentín, hromadné vystúpenia v pohybových skladbách, výlety s pani vychovávateľkou Taššovou.
Rozlúčka s internátom je ako rozlúčka s láskou. Budeš prechádzať okolo nej, ale už nikdy nebude patriť Tebe. Náš internát nám patril štyri roky. Bol našim domovom, pani vychovávateľky boli našimi mamami, mnohí z nás práve na našom inťáku si našli kamarátky, kamarátov. Náš internát nás pripravil na život, viac ako sme očakávali. Ale teraz sa každý z nás vyberie na cestu životom, ktorá možno bude pre nás tá pravá. Možno nebude ľahká, ale my štvrtáci zo Školského internátu SOŠ prehlasujeme, že sa tak ľahko nevzdáme.
„ My vieme čo nás to stálo, ani sĺz nebolo málo, čaká nás šťastný let, veď pri nohách nám leží celý svet.
Je čas rozprestrieť krídla a odletieť.
MAJA
"Až sa po rokoch stretneme
a ja Ti z priateľstva podám dlaň,
dúfam, že mi nepovieš
veď ja Vás nepoznám"!
.: Prílohy :.
|
Čítané: 743
|
