... a dámska jazda môže začať! Hor sa s plnými vakmi a spacákmi za zasneženým dobrodružstvom!
Turisticá vychádzka jesennou- skoro už zimnou prírodou v Slanských vrchoch-Vranov nad Topľou - Majerovce.
Zázrak nie je to, že robíme túto prácu, ale že ju robíme radi.
Matka Tereza
V živote sa treba pre niečo zapáliť, len si neviem spomenúť čo to má byť.
V prípade, že sa nepodarilo editoru načítať údaje, stlačte kláves "F5" a opakujte akciu znova.
I. kolo- Slovenský pohár PTZ
Majstrovstvá košického kraja v PTZ
Slanec 3.- 4.6.2011
Víťazstvo bez boja - nie je ani víťazstvo!
...No niekedy aj keď bojujeme vytúženého víťazstva sa nedočkáme. Do obce Slanec pod Slanským hradom sme prišli zabojovať na I. kole slovenského pohára v Pretekoch turistickej zdatnosti a zároveň aj na Majstrovstvách košického kraja PTZ.. Je to náročný pretek, kde okrem dobrej kondície, dôvtipu, predvídavosti, musíme mať aj v hlave- veď musíme poznať liečivé rastliny a dreviny, viazať uzly, poznať topografické a turistické značky, KPČ, zdolať lanovú lavičku a plazenie, hod kriketovou loptičkou na cieľ a správne odhadnúť vzdialenosť. No a to najdôležitejšie....azimutové úseky. Tie nám dali zabrať aj tento rok. Plazili sme sa štvornožky za kliešťami na štiknutie azimutov, hľadali ich na strmom kopci, a veru minúty nám pribúdali. Bolo to vidieť aj na výslednom čase. Aj keď naša šéfka Betka Taššová nám išla príkladom a tiež súťažila a ako ináč získala zlato, nám sa tak dobre nedarilo.
Ale neľutujeme, že sme súťažili, veď len tak získame- tak potrebné skúsenosti a i keď zadychčaní, prežili sme krásny deň- ako hovorí šéfka- v lone prírody a to už samo o sebe je tiež úspech.
MIRO- pretekár
„ Prečo sa vždy lúčiť musíme, na všetko len spomínať, teraz síce končíme, no zase budeme začínať. Počujeme len smutný clivôt, čaká nás niečo krajšie - ŽIVOT.
Skôr ako sa na našu cestu životom vyberieme, by sme sa chceli rozlúčiť a poďakovať sa Vám, našim spolubývajúcim, za všetky krásne zážitky a nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme s Vami prežili. Chceme z úprimného srdca poďakovať aj Vám, naše pani vychovávateľky, že ste často krát vystáli naše vrtochy a malé zlomyseľnosti.
Keď sme prvý krát otvorili dvere nášho inťáku, stáli sme pred Vami ako deti, plné nádejí a očakávania s kuframi v ruke. No teraz pred Vami stojíme ako dospelí ľudia, plní spomienok a krásnych chvíľ, na ktoré budeme s úsmevom na tvári spomínať.
Pamätám si, ako by to bolo iba včera. Prvé preplakané dni- možno i noci na tomto internáte, ďaleko od domova. Vtedy som ešte nevedela, čo nás to len čaká, internátne akcie plné zábavy. A tie nám veru budú chýbať- karneval, imatrikulácie, Mikuláš, rozlúčky, Valentín, hromadné vystúpenia v pohybových skladbách, výlety s pani vychovávateľkou Taššovou.
Rozlúčka s internátom je ako rozlúčka s láskou. Budeš prechádzať okolo nej, ale už nikdy nebude patriť Tebe. Náš internát nám patril štyri roky. Bol našim domovom, pani vychovávateľky boli našimi mamami, mnohí z nás práve na našom inťáku si našli kamarátky, kamarátov. Náš internát nás pripravil na život, viac ako sme očakávali. Ale teraz sa každý z nás vyberie na cestu životom, ktorá možno bude pre nás tá pravá. Možno nebude ľahká, ale my štvrtáci zo Školského internátu SOŠ prehlasujeme, že sa tak ľahko nevzdáme.
„ My vieme čo nás to stálo, ani sĺz nebolo málo, čaká nás šťastný let, veď pri nohách nám leží celý svet.
Je čas rozprestrieť krídla a odletieť.
MAJA
"Až sa po rokoch stretneme
a ja Ti z priateľstva podám dlaň,
dúfam, že mi nepovieš
veď ja Vás nepoznám"!
Po príjemnej informácii o počasí na nedeľu 17.apríla 2011 sme sa rozhodli, že sa vyberieme na predveľkonočnú túru ( lepšie ako umývanie okien a upratovanie) za .... kvietkami na skale- Jánošíkovej bašte. Naša šéfka Betka tam už bola a keďže podľa nej, to nie je náročná túra z Kysaku, sme si nabalili do vakov aj slaninku a klobásku na opekanie. A nemuseli sme ráno ani veľmi skoro vstávať, takže nás „tomíkov“ bolo viacej, čo samozrejme našu Betku – vedúcu TOM potešilo.
Z Kysaku od železničnej stanici sme sa pustili po červenej E8- cesta hrdinov SNP. Les rozkvitol jarnými kvietkami, čo sme spoločne obdivovali- fialky, záružlie pri potoku , liečivý pľúcnik lekársky a na skalnej vápencovej Jánošíkovej bašte ( 523 m.n.m.) nádherný fialový poniklec. Na vrchole nikto nebol, tak sme sa mohli tešiťz prekrásneho výhľadu na údolie Hornádu, Volovské vrchy, aj na železničnú trať .. Pri schádzaní sa nám nohy zabárali až po kolená do suchého lístia, ale nám to na rýchlosti schádzania neubralo, veď sme sa tešili na opekačku. Pri horárni pri potoku už bolo ohnisko a naša šéfka ukázala svoju zručnosť pri kladení ohňa. O chvíľu už oheň horel , opiekli sme si ražniči a s chuťou zjedli, len sa tak po ňom zaprášilo...Pekné počasie vylákalo do lesa aj iných turistov a aj jazdcov na koníkoch. Na železničnej stanici v Kysaku sme si ešte všimli pamätnú dosku, že tadiaľ prechádzala košicko-bohumínska žaleznica. I keď to nebola náročnú túra, čerstvý vzduch a stúpanie nás unavilo, čo šéfka prijala z úsmevom, aspoň nebudeme „ buntošiť“ na inťáku a skoro zaspíme.
...A mala pravdu.
Brontosaurus
Pekné slnečné jarné počasie nás prvákov zo ŠI vylákalo do prírody, ale aby sme to nemali také ľahké tak sme si s "chuťou" zabehali cezpoľný beh zdravia. Je pravdou , že sem- tam sme nebehali, ale kráčali, ale víťazka Kiči- Kicová to odmakala a dostane za to sladkú odmenu. Ale budú aj ocenené na II. a III. mieste Marinčaková a Vinická, no a samozrejme aj jediný prvák Novotný Michal, ktorý vyhral bez konkurencie.
Patrik- hlavný rozhodca
... Aby sme si vylepšili „ figury“ do plaviek, tak sme sa 26.marca vybrali plniť prvé jarné kilometre, tiež do Vihorlatských vrchov - CHKO Vihorlat, NPR Morské oko, PP Sninský kameň. Kde súzaujímavosti NCH: jazero Morské oko (vzniklo zahradením doliny potoka Okna pri sopečnej činnosti), PP Sninský kameň - erózna troska lávového prúdu - významná botanická lokalita (kostrava vihorlatská, rozchodník ročný, zvonček okrúhlolistý, plamienok alpínsky), chránená rastlina telekia ozdobná - živý symbol Vihorlatu .Tentoraz sme začali stúpať do kopca od parkovisku Krivec pri Remetských Hámroch. Zo snehu začali vykukovať prvé jarné kvietky. Za kaštielikom pri Morskom oku sme sa odfotili pri pamätnej tabuli o zápise slovenských a ukrajinských bukových pralesov vo Východných Karpatoch do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva.
Pri Morskom oku sa začal náučný chodník, ktorý nás sprevádzal stúpaním až ku sedlu Tri table, kde sme si dali horúci čaj z termosiek. Začalo pršať, snežiť, padali snehové krúpy a my sme sa náučným chodníkom po polhodine šliapania do takmer nekonečného kopca konečne dostali pod toľko očakávaný vrchol Sninského kameňa. Z malej rovinky pod vrcholom už rozoznávame vrcholové bralá Sninského kameňa (1005 m.n.m.). Výstup na plochu kameňa je umožnený po železných rebríkoch. Kameň je široký 5 až 15 m a dlhý približne 50 až 70 m. Z kameňa je pekný výhľad na mesto Snina a hlavný hrebeň Vihorlatu. Z východnej plošiny je prekrásny pohľad na Morské oko, hraničný hrebeň Popričného vrchu a Východoslovenskú nížinu. Nám však výhľad sťažovalo počasie, preto sme sa rýchlo zapísali do vrcholovej knihy a zostupovali z vrchola. Zo západného vrcholu , na ktorý tiež vedú železné schody, už nie také strmé je vynikajúci pohľad najme na západ. A to hlavne v zime, keď sa na obzore rysujú kontúry Vysokých Tatier. Tentokrát ale nemáme to šťastie. Aspoň že kríž na vrchole ešte stojí. Schádzali sme z vrchola a mali sme zmiešané pocity. Obdivovali sme veľkosť prírody a v kútiku duše aj nás, mladých tomíkov, ktorí aj napriek vrtochom počasia sa nevzdali a vystúpili až na vrchol. Je to malé víťazstvo, ale aj to sa ráta.
Števka
Krásny zimný pohodový víkend -26.2.2011 sme zažili my – tomíci z krúžku TOM na turistickej vychádzke na Vinianský hradný vrch . Vystúpili sme ku zrúcaninám hradu Vinné odkiaľ bol nádherný výhľad na Vihorlatské vrchy , zišli sme ku zamrznutému jazeru Vinné až ku Zemplínskej Šírave. Plnili sme tak 100 zimných kilometrov.
Čítať | Čítané: 22.087 |
Krásne vianočné chvíle na našom inťáku v r. 2010
Hu hu hu húúúú dobré ste boli detičky? Pýta sa Mary- Mikuláš aj s anjelikom Drahuškom (skôr muchou) a čertiskom- Lukášom. Dostali sme bohatú mikulášsku nádielku. Na internáte panuje neobvyklý ruch...Kto má ruky, nohy každý pomáha. Pani kuchárky napiekli voňavé perníčky a my sme ich vyzdobili. Jedáleň, chodby, nástenky sa pýšia vianočnou výzdobou a na našom inťáku už znejú roľničky. Sme ako veľká rodina a preto si navzájom prajeme zo srdca , aby sme v čarovnej atmosfére Vianoc zabudli na starosti všedných dní a nový rok prežili čo najlepšie.
13.novembra sa konal v Žiari nad Hronom už X.ročník Festivalu pódiových skladieb v Mestskom kultúrnom centre. Keďže naši tomíci sú aj tanečníci, využili sme túto príležitosť na spoznávanie mesta a aj na to, aby sme sa "blisli" aj svojim tanečným výkonom. Predviedli sme skladbu "Vízia" koedukovanú, kde dievčatá cvičili s dvoma stuhami.Ubytovanie sme mali V.I.P.- konečne sme si vychutnali pohodlie postele a nie spacáky a karimatky :). Po prehliadke mesta sme si zaplávali aj na krytej plavárni a z pohodlia postele sme zaspali pri pozeraní filmu na Harryho Pottera. Festival sa organizuje každý druhý rok, nnnnnnno... nevieme či sa o dva roky najdú ešte na našej škole takí šikovní , všestranní a ochotní študenti :)
BRONTOSAURUS
Čítať | Čítané: 992 | tassova |
Vrchol sme dobyli- my sme sa vybili...
...To sme si aj prečítali vo vrcholovej knihe na sivom skalnatom vrchole SIVCA, nad zastávkou Ružín. A veru je to pravda. Stupák od lúk pod Sivcom nám dal poriadne zabrať, až tu sme dobre dovideli, kam až kráčame ku vrcholu. Preskakovali sme rozmoknutý a zablatený lesný chodník, popodliezali sme stromy, vychutnávali trpkú chuť trniek. Ale výhľad zo Sivca bol nadherný- na okolité kopce a Ružínsku priehradu. Ešte, že nám vyšlo počasie- bolo ukážkovo slnečné, jesenné, veď aj takto bol vrchol Sivca nebezpečný. Sobota a „náš aktívny oddych“ od namáhavých školských povinností :), svaly trošku bolia, ale pľúca sú prečistené , veď v nedeľu to doma predýchame...
BRONTOSAURUS
Krásne jesenné počasie vylákalo aj nás „tomíkov“ z TJ SOKOL pri Strednej odbornej škole Trebišov na každoročné turistické podujatie, ktoré sa koná stále v prvý októbrový víkend- Výstup na 101 hradov a zámkov Slovenska.
Tentoraz naše kroky smerovali do Beskydského predhoria Ondavskej vrchoviny ku zrúcaninám hradu Čičava. Od mesta Vranov nad Topľou sme prešli ako ináč, veď sme turisti- „pešiaci“, cez polia a lúky do obce Sedliská – Podčičva a odtial to je už len „skok“ po zelenej pomedzi domy, ku zrúcaninám kedysi strážneho hradu Čičava z 13.storočia , ktorý stojí na lesnatom návrší 225m.n.m.
Dobré počasie vylákalo ku zrúcaninám aj miestnych obyvateľov, poniže hradu už horelo ohnisko, a mohli sme si vypočuť aj odborný výklad o histórii hradu ako aj privítanie od starostu obce. Tak sme sa aj dozvedeli, že ku hradu mala vzťah aj Alžbeta Báthoryová , ktorá sa v máji roku 1575 vo Vranove nad Topľou vydala za Františka Nádasdyho, a hrad priniesla do manželstva ako veno. Pohľadmi sme hľadali aj tri vytesané tváre do hradných kameňov, ktoré podľa povesti tam sú vytesané .A podľa povesti sú pod hradom ukryté veľké poklady. Tie sme však tentoraz nehľadali, lebo nás zlákalo ohnisko a tak sme sa s chuťou pustili do opekania. Spoznávali sme sa s miestnymi, deti mali pripravené súťaže, sladké odmeny, vyhodnotili sa a vecné ceny dostali - najstarší, najmladší a najvzdialenejší účastník výstupu na hrad- ten najvzdialenejší bol náš tomík- až z Borše.
Od hradného brala sme schádzali okolo podčičvianského kostolíka , kde chcú domáci v budúcnosti vybudovať „ krížovú cestu „ do obce Sedliská- Podčičva, známu aj tým, že sa sa tu traduje korytárske remeslo už najmenej od 19. storočia. Novou tradíciou v obci sa stalo podujatie komerčno-umeleckej prezentácie remesiel.
Veru, za históriou a poznaním nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa len poriadne poobzerať a mať otvorené nielen oči, ale aj srdce.
My , Sokoli , Sparťania nového veku,
hlásame boj i lásku ku človeku,
my hlásame idey nové,
krásne a vznešené
v skutku i v slove.
Tieto slová básnika Jána Smreka zazneli mohutným hlasom moderátora na futbalovom štadióne v Trenčíne dňa 27. júna 2010 na vystúpení hromadných pohybových skladieb, čo bolo vyvrcholením III. Sokolských telovýchovných slávností.
Predstavili sa tu skladby SOKOLA na SLOVENSKU- Slovensko do toho!, 4 skladby žúp SnS, 3 skladby mládeže z trenčianskych škôl a 7 masových skladieb zahraničných účastníkov.
Sokol je jediná organizácia, ktorá nacvičuje a organizuje hromadné vystúpenia v krajinách po celom svete, kde má svoje tradície. Takými krajinami sú napr. Česká republika, Spojené štáty americké, Kanada, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Srbsko, Austrália, Gran Canaria,- Španielsko, Anglicko, Švajčiarsko, Švédsko, Francúzsko. Slovensko dostalo jedinečnú možnosť usporiadať celosvetové stretnutie sokolov.
Našu východoslovenskú župu SnS zastupovala skladba autorky a aj cvičiteľky sestry Betky Taššovej zo TJ Sokol pri SOŠ Trebišov „ MOMENT SLÁVY“ minutáž 7:27 na mix hudby od skupín Scorpions, Metallica a Apocalliptika. Cvičilo ju 60 cvičencov v troch blokoch po 20 cvičencov : Trebišov- cvičiteľka sestra Betka Taššová, Vranov nad Topľou- cvičiteľka sestra Silvia Svoreňová a Košice- cvičiteľka sestra Eliška Oceľáková. Skladba bola koedukovaná cvičilo 12 dorastencov i mužov, ktorí cvičili s 3 veľkými oranžovými plachtami s rozmerom 4,5x4,5 metrov a 48 žiačok, dorasteniek aj žien, ktoré cvičili so 3,5 metrovými stuhami oranžovej a fialovej farby. Využívali sa časté rýchle presuny v priestore, akrobatické prvky vo cvičení vo dvojiciach i v skupinách, výrazné efekty s plachtou, bubliny, vlny a ihrisko akoby rozkvitlo farebnosťou stúh a plachiet. Mohutným potleskom sa nám dostalo poďakovanie za celoročný nácvik v telocvični Strednej odbornej školy Trebišov, kde nám vyšiel v ústrety pán riaditeľ školy RNDr. Juraj Seiler.
Vydržali sme spolu až do úspešného konca, naplnili sme tak programové dielo Dr.Miroslava Tyrša a Dr. Ivana Branislava Zocha- udržať zdravie- modriny a pády sa nepočítajú, utužovať telesnú zdatnosť- veď ranné nácviky v Trenčíne nám tiež dali zabrať, zveľaďovali sme si morálno-vôľové hodnoty- keď sme už začali cvičiť, tak to dotiahneme až do konca, nedá sa ...újsť.
Samozrejme okrem nácvikov na cvičebnej ploche a štadióne sme nevynechali ani prehliadku mesta, Trenčianskeho hradu, mestského lesoparku Brezina, mali sme country večer a diskotéku, nechýbali sme ani na slávnostnej akadémii v Športovej hale kde nás privítal starosta SnS brat Ondrej Krišanda, kde sme si sme si pozreli vystúpenia úspešných pódiových skladieb , športovcov a folklórne vystúpenie. Dosýta sme sa mohli aj vyskandovať na sprievode účastníkov III.STS 27.6.2010 ulicami mesta Trenčína od Mierového námestia až po štadión. Čelo sprievodu tvorili zástupcovia Svetového zväzu sokolstva so sokolskými zástavami.
...Je to dobrý pocit niečo dokázať, nemyslieť len na seba, prinášať ľuďom radosť, udržiavať tradície a písať dejiny SnS. Kde bratstvo, mravnosť, pokrokovosť nie sú len slová, ale sú to aj skutky.
To naše srdce v nás, ono tak hovorí
a preto hľadíme smele
i v oči nedôvere
my SOKOLI !
Kroky „ tomíkov“ z TJ SOKOL pri Strednej odbornej škole Trebišov hneď na začiatku prázdnin viedli do sveta čistého vzduchu, hôr a lesov – do Dolného Kubína, kde sa konalo 41. Celoslovenské letné stretnutie TOM KST.
Organizátori pre nás pripravili náročný turistický program, športové súťaže a aktívny oddych na kúpalisku AquaRelax v Dolnom Kubíne.
Ubytovali sme sa na Cirkevnej spojenej škole Andreja Radlinského a po prezentácii sme sa pustili do poznávania pamätihodnosti mesta Dolný Kubín- Literárne múzeum P.O.Hviezdoslava a Čaplovičovu knižnicu a iste nezabudneme ani na drevený most cez rieku Orava, cez ktorý sme mnohokrát po tieto dni prechádzali. V nedeľu sa konali Majstrovstvá Slovenska v Preteku turistickej zdatnosti, bežalo sa v náročnom teréne na Bysterci, čo však neprekážalo našej šéfke Betke Taššovej, ktorá obsadila vo svojej kategórii na Majstrovstvách Slovenska v PTZ II. miesto a v Celoslovenskej pohárovej súťaži v PTZ získala zlato. Postúpila tak na Medzinárodné preteky v PTZ, ktoré sa budú konať koncom septembra v Kežmarku.
A po pretekoch sme sa pustili do plnenia turistického programu v Národnom parku Malá Fatra. Navštívili sme Múzeum oravskej dediny pri Zuberci , ktorá nás očarila malebnosťou dreveníc, cez ktorú tečie Studený potok, s kostolom sv. Alžbety a pristavili sme sa aj pri symbolickom cintoríne. Prešli sme sa náučným chodníkom Šútovská dolina ku Šútovskému vodopádu až ku a Mojžišovým prameňom 1140m, kde zo skaly vyviera voda. Nevynechali sme ani vodné dielo- Oravskú priehradu a Slanický ostrov umenia uprostred Oravskej priehrady, na ktorý sme sa doplavili na lodi Oravskej galérie Slanica a navštívili výstavu stálej expozície tradičnej ľudovej plastiky a maľby zo zbierok Oravskej galérie. Poprechádzali sme sa Hviezdoslavovým námestí so sochou Hviezdoslava v meste Námestovo a vyštverali sme sa aj na prehliadku Oravského hradu, jeho historických priestorov a expozícií. Stojí na strmom vápencovom brale vo výške
Po túrach sme sa mohli ešte „vyblázniť“ na súťažiach vo futbale, volejbale, v stolnom tenise a v plávaní. A ako keby nám to ešte nestačilo, vytancovali sme zvyšky svojej energie na diskotékach v telocvični školy a na slávnostnom ukončení 41.Celoslovenského letného stretnutia TOM KST .
... A ako to už býva, ťažko sa nám lúčilo, s kamarátmi , s organizátormi, veď sa o nás po tieto dni starali ako o vzácnych hostí.
...Ale čo je dobré, stretneme sa opäť o rok v Martine, kde putovala turistická štafeta letných zrazov, a možno aj skôr- na celoslovenskom zimnom zraze v Starej Ľubovni.
Prvé stretnutie priaznivcov turistiky KST
v rámci Európskych dní turistiky EWV bolo na Veľkej homoli pri Modre. My
„tomíci“ z TJ SOKOL pri Strednej odbornej škole Trebišov sme podporili
toto zaujímavé stretnutie a nechýbali sme ani na II. stretnutí, veď bolo
organizované „skoro“ doma- na Zemplínskej Šírave.
...A aby sme zažili koncom
leta ešte trochu romantiky a táborovania, tak sme spolu so „ šéfkou“
Taššovou Betkou stanovali v obci Klokočov pri rekreačnom stredisku Sĺňava.
I keď nám celú noc na stany vytrvalo klopkal dážď, našťastie nám stany
nepremokli a tak sme sa vyspatí a vysmiati v sobotu ráno
pripojili ku asi 250 účastníkom stretnutia, ktorých kroky smerovali do CHKO
Vihorlat. Na tomto stretnutí nechýbal ani zakladateľ tohto podujatia nový
predseda KST Peter Perhala. Výstup
na najvyšší vrch Vihorlatských vrchov – NPR Vihorlat- vysoký 1076m, sme začali
od Remetských Hámrov. Prešli sme od Krivca okolo NPR Morského oka, kaštielik, kde sme
obdivovali osadenú pamätnú tabuľu,
z ktorej sme sa dozvedeli, že lokalita Vihorlat ako jeden zo štyroch pralesov
na území Slovenska, bola 12.júna 2007 na
konferencii v novozelandskom CHRISTCHURCHU zaradená do Zoznamu svetového
prírodného dedičstva UNESCO Karpatské bukové pralesy. Zaradili sa tak ku takým
významným prírodným pamiatkam, ako je Kilimandžáro v Afrike, alebo Grand
Canyon v USA. Pokračovali sme ako pútnici v tejto nádhernej „divočine“-
okolo NPR Malého Morského oka, PR
Jedlinky, NPR- Motrogon, PR Poľany pod
Vihorlatom, až na sopečný vrchol. I keď sa mraky prevaľovali pod našimi nohami dovideli
sme až na Zemplínsku Šíravu , ale na
Ukrajinu už nie. Na vrchole sme dostali účastnícke listy a po zápise do
vrcholovej knihy sme sa vracali okolo Starej koniarne opäť do Remetských
Hámrov.
Nedeľa už patrila
odpočinku. Poprechádzali sme sa okolo priehrady a potom navštívili pamiatkovo chránený klasicistický
gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky z roku 1835,
s kópiou obrazu Bohorodičky, ktorý slzil v roku 1670, keď ho
zneuctili heretici v Klokočove, veď bol sviatok Sedembolestnej panny
Márie.
Nádherný akoby Bohom
zabudnutý kraj, pralesy, močariská, vyhasnutá sopka, bukové lesy .... a my
turisti, ktorí si vážime prírodu.
Ďalšie stretnutie
priaznivcov turistiky KST bude v Rožňave.
Čítať | Čítané: 891 | tassova |
Čítať | Čítané: 923 | tassova |
Krásny a pohodový víkend- 26.2.2011 sme zažili my - tomíci z krúžku TOM na turistickej vychádzke do CHKO-Vinianský hradný vrch,vystúpili sme na hrad Vinné , potom sme zišli ku jazeru Vinné a túru sme ukončili na Zemplínskej Šírave.
Krásny zimný pohodový víkend -26.2.2011 sme zažili my – tomíci z krúžku TOM na turistickej vychádzke na Vinianský hradný vrch . Vystúpili sme ku zrúcaninám hradu Vinné odkiaľ bol nádherný výhľad na Vihorlatské vrchy , zišli sme ku zamrznutému jazeru Vinné až ku Zemplínskej Šírave. Plnili sme tak 100 zimných kilometrov.
Krásny zimný pohodový víkend -26.2.2011 sme zažili my – tomíci z krúžku TOM na turistickej vychádzke na Vinianský hradný vrch . Vystúpili sme ku zrúcaninám hradu Vinné odkiaľ bol nádherný výhľad na Vihorlatské vrchy , zišli sme ku zamrznutému jazeru Vinné až ku Zemplínskej Šírave. Plnili sme tak 100 zimných kilometrov.
Čítať | Čítané: 310 | tassova |
Čítať | Čítané: 8.453 | tassova |
Čítať | Čítané: 7.170 | tassova |
Čítať | Čítané: 7.709 | tassova |
Čítať | Čítané: 11 |
Na základe úspešného projektu
„Elektronizácia a revitalizácia domovov mládeže 2007“
podporovaným Ministerstvom školstva SR
a Združenou strednou školou v Trebišove
sme pripravili tento internetový portál. |
Čítať | Čítané: 934 |